Faint shadow... I... na Blog.cz

Ahojte.. Viete, čo ma napadlo?... Ehm...

Nie neviete. Tak ja vám to poviem.

Vymyslela som logo -obrázok-

ktorý bude ako logo tohto

blogu :D Nakreslila som

to v skicári, takže

nechcite od

toho veľa.

Napadlo ma to

vďaka Amélii (veľmi

pekne ďakujem :)), keď

Som čítala, ako Janíček maľoval

mačičku (veľmi krásnu)... A na konci

bolo napísané, že nabudúce nakreslia

prasiatko :D Tak som sa otešila, keď že ja

mám pasiatka veľmi rada :D a tak som si ho aj

nakreslila (Amelia, dúfam, že sa za to na mňa nehneváš :))

Mne sa to tak zapáčilo, že som nemohla odolať. A tak vzniko

Prasiatko menom: Happy Pink Piggy. Nech sa páči. Príjemný umelecký zážitok :D

Ja ako fakt neviem, čo je už TOTO za žáner,

alebo štýl alebo čo to už len môže byť... ale táto hudba, ľudia ma fakticky zaujala. Úplne

brutálne.... V živote som nič podobné nepočula... no a ten spevák má super štýl sa mi páči jeho look a

hlavne vlasy. Tá farba. Tak ja vám sem dám tú pieseň. Kokos je pecková. SHIT. Povedzte mi niekto-

pretože mne sa to nechce hľadať, a niekomu si to stačí vypočuť aby zistil- čo je to za žáner,

úplne ma zaujal. Niečo ako techno, lenže sa v tom spieva a niekedy screamuje. Kokos.

A ja techno z plných pľúc neznášam... je nudné a toto je úplne plné energie a

hnevu. Úžasná hudba. A ten spevák musí mať niečo spoločné s Crissom

Angelom, pretože sa veľmi podobajú... niesú náhodou bratia? Alebo,

žeby boli dvojčatá? Páni :D Sám Criss je krásny... Len sa mrknite

na jeho ksichtík. Aký je sexi a to má približne až 45 rokov

vážený. A ako úžasne vyzerá... No ale ja vás už

tu radšej pre svoje zdravie nebudem

bombardovať hlúpimi vetami,

aby ste mi náhodou

nezazvonili pred

dverami a

neodstrelili

aj keď by som sa

potešila vašej výnimočnej

návšteve. Och zasa odbehujem

od témy. Tak. Už budem ticho... Tu

máte jeho ksichtík a dole bude tá pieseň.

Je to nejaký metalový remix, či čo... aspoň to

tam tak píše. Tak Príjemné počúvanie, nerušené mojím

kecaním prajem.

:=D

Ahoj :D... normálne som to sem nechcela vycapiť, ale Iharo ma presvedčila :D takže to, že to tu je je Iharina vina :=D :=D :=D jej sa choďte sťažovať, nie mne :=D... Ale ja len žartujem... Povedzte mi úprimne aké sú vaše pocity, keď to čítate a ja vám budem nesmierne vďačná... Dúfam že si nabudete o mne myslieť, aká som sprostá, hnusná, škodoradostná... no aj keď je to trochu pravda, ale myslím, že vaša doterajšia mienka sa trocha zmení k horšiemu... dúfam, že nie... Berte to len ako výlev idiotských pocitov, ktoré mi nedajú pokoj do vtedy, pokým ich nenadriapem na papier vytrhnutý z poondeného starého zošitu z občianskej výchovy..... Ou... nejako som sa nahnevala... No už budem ticho tak tu je...

Chumajský idiot...

Ach... neznášam tie pripečené básne... nedávajú mi zmysel... nechce sa mi písať... som chorá... to je v pohode ale úplne neznášam bolesť hlavy.. dúfam že ma nebudú bolieť ziby... to neznášam najviac na svete.... Tak tu máte ďalšiu vypotenú sprostosť, čo nwm ako napíšem s týmito olovenými prstami.... Oh my head!!!!

Nie som si istá, či som ho sem dávala... je to veľmi dávno nakreslené a len tak narýchlo... proste som to chcela nakresliť a je tu...

Ahojte. Takže mám tu pre vás pár fotiek... Je ti Timka (špinavý blond, dlhé vlasy, cop,...) Nikola (čierne vlasy, krátke biele tričko) a ja (otrasná škaredá krava v čiernom tričku a odpornými vlasmi... :P) fuj neznášam sa!!! To nie je fér prečo?! vôbec sa neviem fotiť.... :P fuj... ak chcete ešte žiť, nepozerajte sa... Idete do toho na vlastnú päsť... :-)

Prečo je taká hnusná... Neznášam minulosť... Neznášam tie hlúpe spomienky a klamstvá, pretvárky... staré bôle... neznášam to smetisko v mojej hlave. Ten odporný bordel čo nemá kto odniesť... preč... navždy.

Stále nás prenasleduje, stojí na každom rohu, všade a stále vám dáva najavo svoju prítomnosť. A nikdy vám nedá pokoj. Chce vás zničiť. A predsa sa na každej škole učí ako povinný predmet. A predsa sa ňou zaoberá toľko ľudí. A predsa ju skúmajú a hľadajú stratené nálezy...

Aj tak ich to bavý. Aj tak hľadajú dávno zabudnuté. Dávno stratené. Čo ešte chcú nájsť? Našli vôbec seba? Vedia, kto sú? Prečo máme vedieť minulosť, keď ju nezmeníme? Prečo sa ju učiť? Prečo sa ňou zaoberať? Zmení sa z nej niečo, ak to budeme vedieť? Áno? Alebo nie?

A čo tak zaviesť predmet budúcnosť? Zmeníme niečo, ak sa budeme pozerať do veľkej vešteckej guľe? Alebo ak budeme veštiť v kartách? Čítať z ruky? Alebo pohára? Dá sa to? Niekto tomu verí, iný nie.

A aj keď sa neučím o homo-erectus, aj keď sa neučím o prvej sv. vojne, aj keď ma nezaujíma hystória Stropkova, učím sa dejepis.

Učím sa ho stále. Aj teraz. Opakujem si ho. Učím sa na pískomku zo života. Musím, chcem ju napísať dobre. Aspoň na dvojku. Musím sa učiť svoju vlastnú minulosť, ak chcem ísť ďalej o niečo menej problémov. Musím sa učíť. Musím sa učiť žiť. Žiť prítomnosť, učiť sa minulosť a pripravovať sa na budúcnosť.

Som priemerná žiačka, no život je o dosť ťažšia škola. Ťažšia ako gympeľ. Taká je len jedna. A potom dostanem vysvedčenie. Tam hore. Ukážem svoje výsledky... a potom budem ohodnotená... dúfam, že aspoň na dvojku... Ó Bože ďakujem za tento život, prosím uč ma ja viem, že ma nenecháš len tak, viem, že mi pomôžeš... :)

Anie neviete, aká som šťastná. Všetko vám rozpoviem:

Po 1: napísala som pieseň o Ježišovy, a tú mi schválil O. Vojtila :D

Po 2: zajtra to mám ísť zahrať aj zaspievať a ja si beriem na pomoc moje naj kamošky (http://nd05.jxs.cz/598/729/9d42fe58ef_85122026_o2.jpg)

Po 3: Na slovenčine sme mali napísať úvahu o svojej budúcnosti a písala som o tom, že by som mala rada kapelu alebo by som sa živila písaním ale nemám zaručené, že uspejem. A neverím, že by sa to podarilo. No a moja slovenčinárka (Ktorú mám naozaj veľmi veľmi rada) mi povedala niečo také krásne: Mária, veľmi sa teším, keď pôjdem do dôchodku, pretože veľmi pevne dúfam, že sa dozviem o slávnej spisovateľke Márii Šmilňákovej a verím, že si od teba ešte prečítam nejaké tie knihy. Lenže si veľmi skeptická.

A ja som sa spýtala: A to čo je skeptická?

Ona sa usmiala a povedala, že je to človek, ktorý si málo verí.

Tak si teda idem veriť viac noo... :D

Ahojte... Vymyslela som nový text :D.... Inšpirovala som sa touto piesňou...

Ahojte...

Plakali ste niekedy kvôli tomu, že niekto nedodržal sľub? Ja áno... dnes...

Ahojte :)

Neviem, či už tu bol podobný článok... asi áno.. ták... toto je moja nová rubrika, kde bude pár piesní, ktoré sú u mňa najaktuálnejšie. Bacha: Ak čakáte nejakého Justina Biebra, One direction alebo nejaký trápny rap, tak to choďte inde. NIE. Ja počúvam ozajstnú hudbu. Hudbu, ktorá mi filtruje krv v žilách a pomáha mi dýchať. Táto hudba, ľudia, je moja droga. Som závisláčka. Moja H2O, O2 chápete?

Tak... myslím, že môžeme začať... *Muhaha...*

Prosím, ak si klikol/klikla na túto stránku, prosím, čítaj tento článok.

Existuje kniha Smrteľný hriech, ktorú napísala Asia Bibi. Nedávno som ju dočítala.

Je to skutočný príbeh kresťanky žijúcej v Pakistane, ktorá bola odsúdená na smrť za to, že sa pri práci na poli napila moslimskej posvätnej vody, a tým ju znesvätila. Teraz je vo väzení a čaká na popravu. Bojuje za ňu mnoho vplyvných ľudí, vrátane pápeža. Niekoľko pakistanských politikov bolo zavraždených za to, že sa jej zastali.

Prosím vás aj v mene Asii Bibi Ak máte možnosť pečítať si túto knihu, urobte to. A potom o nej hovorte každému, nech sa každý dozvie, ako v Pakistane diskriminujú Kresťanov, a nielen tých! Aj iných ľudí, vyznávajúcich iné náboženstvo než moslimské. Zabíjajú ích, podpaľujú im domovy.

Existuje tam taký zákon Rúhanie. Oni považujú za rúhanie aj to, keď motorkou havarujete do sošky Mohameda. Pre toto zabili dvoch ľudí. Muža a ženu. Boli to dokonca moslimovia. Tamtím policajtom stačí, ak nejaký moslim naklame, že niekto rúhal a už ho hneď aj berú. Potom na súd a nakoniec na popravisko!!!! Kde to sme!!!!

Prosím, veľmi vás prosím. Pomôžte aspoň tak, že tú knihu prečítate. Nie je hrubá. Má len 112 strán.

Áno som úplne inšpirovaná. Inšpirovaná ničím. Prečo som taká hlúpa! Ničomu nechápem! Najradšej by som si ten zas**** monitor otrieskala o hlavu!!! Čítam článok a ničomu nechápem. Len sa mi to prelieva. Som mimo absolútne mimo. Prečo? Prečo nemôžem jednoducho rozumieť článku? Pre to, lebo ho písal dospelý človek? Alebo pre to, že som debilná. Nechápem tomu, čomu chápu iní ľudia. Pečo je to tak? Som iná? Som chorá? Myslím istým druhom demencia. Och Bože pomôž mi. Trepem tu bludy, premýšľam nad zbytočnosťami, plačem bez dôvodu... A prečo?!

Kecám hovadiny, pretože mojím slovám, ktoré sypem z úst, nikto nerozumie. Teda ak áno, tak málo ľudí. Pre vás je to blud, hlúposť, nonsens, ale pre mňa je to normálne. Koho zaujíma, že som bola zbierať odpadky? Že som našla palubnú dosku? Vidíte? Zasa trepem dva na tri!

Viete nad čím premýšľam? Keď idem po ulici, predstavujem si, čo si myslia okolití ľudia. Čo ich asi trápi, z čoho sú šťastný. Sledujem ich spokojné alebo utrápené tváre. A je jedno či je to 17 chalan alebo 56 ročná babička. Snažím sa chápať, pochopiť ľudí a svet okolo seba.

Plačem? Áno plačem. A ako často. Niekedy bez príčiny, inokedy na to dôvod mám. Proste mi to pomáha lepšie sa vyrovnať z ťažkosťami a problémamy. Moje slzy sú také leukoplasty na moje malilinké priam mikroskopické ranky. Ale potrabujem ho. Potrebujem cítiť slzy. Potrebujem počuť, ako padajú na stránku knihy. Na stránku príbehu, ktorý je dopredu určený. Ktorý sa raz skončí. Čítam a plačem. Čítam a plačem. Stále dookola len s tým rozdielom, že striedam knihy. Striedam príbehy. Je ich tak veľa. Veľmi veľa. A keď padne na poslednú stranu, príde mi smutno, že sa skončil ďalší krásny príbeh.

Je to tak jednoduché a predsa zložité. Každý píše svoju knihu a je len na ňom, aký príbeh bude mať. A čo môj? Ten nezmysel? Kto si ho prečíta? Prečíta si ho Boh.......

Už nestačí výhovorka: "To sú gény, ja za to nemôžem."

Tak ahojte... už dávnejšie som rozhýbala svoje ceruzky... ale tu sú také tie tri najaktuálnejšie dielka...

Prepáčte, je mi to veľmi ľúto... (nepoviem, že mi je to strašne ľúto alebo hrozne ľúto, pretože strašne a hrozne je akoby niečo škaredé... ) Mala som zaracha na PC, pretože som sa hádala so sestrou... Celé tieto dva týždne boli katastrofálne... Ale prežila som to bez "škrabancov" (podotýkam BEZ... Už je to takmer šesť týždňov BEZ :D to je super... ) Mala som "menšie" nezhody s Vattim ale už je to "dúfam" v poriadku... Mám veľmi filozofické obdobie... trepem dva na tri, bez prestávky, rozprávam sa sama so sebou, často bočím od témy. Na domácu úlohu napísať sloh o priateľstve mi učiteľka vyvrátila citujem: "Filozofický úvod" (ale zo školskej som z úvahy dostala 1/1 takže som v pohode) Včera som si brnkala na mojej milovanej gitarke a sama som domyslela akordy na Adele someone like you (Mittina naj speváčka takže mala radosť keď som jej to zahrala a zaspievala len vravela že hrajem pryrýchlo... tak som išla PÓÓÓ---- MÁÁÁ----LÝÝÝÝ---Ý... a boli sme v poho... a potom čo ešte som chcela... Hm... Hej už viem... Pracujem na svojom brušku :D robím brušáky a pomáha to... Začala som len minulú nedeľu.. Ráno 30 poobede 30 večer 30 Pondelok ráno 30 poobede 30 večer 30 utorok ráno 30 poobede (som mala zhon pretože som išla vystupovať a nestíhala som sa naučiť obsah z AJ) 0 večer 30 Steda ráno 30 poobede (nepamätám sa asi 0) večer 30 dnes ráno 30 poobede 30 a večer sa chystám urobiť 30. Mám tvrdšie brucho, keď ho napnem a zvyditeľnili sa mi také tie pásiky na bokoch a vládzem zrobiť lepšie tie brušáky než pred 3-ma dňami :D... Zajtra zbierame odpadky kolo rómskej osady!!! Chápete tam budú: Lajná, použité vlošky príp. tampóny, sáčky, fľaše, gumy (obe druhy) :D... prepáčte za tieto moje nechutnosti ale to je fakt odporé... Proti zbieraiu odpadu nič nemám... naozaj... ale prečo by sme nemohli ísť inde? Minulý rok sme boli pratať pri Ondave smerom k Bokši a teraz tam!!!!!

Fuj... Humus... Brutálne... Odporné... Absurdné... no lepšie ako chémia... :D Tak ja idem dietky moje... A mám pre vás otázku... tam dole v ankete... zabudla som na to :D tak ahojte... ľúbim vás :D :D :D :D